Vízia duchovnej správy na školách v zriaďovateľskej pôsobnosti Gréckokatolíckej eparchie v Košiciach

Na úvod jedna myšlienka: „Ak prvé tisícročie bolo v cirkvi obdobím dogiem, ak druhé tisícročie bolo obdobím inštitucionalizácie cirkvi, tak tretie tisícročie musí byť obdobím vzťahov.“

Práve kresťanská škola je miestom, kde by sa tie vzťahy mohli a majú budovať. Škola síce nikdy nezastúpi úlohu rodičov, ale môže byť nápomocná. Je potrebné, aby tí, ktorí na tomto type škôl učia a pôsobia mali vzťah nielen k učebnému predmetu, ale predovšetkým k Bohu a cirkvi, študentom a cez nich aj k ich rodičom.

Študenti sa práve počas svojich študentských rokov profilujú pre svoj budúci život, pričom sú z nich v mnohých prípadoch vychovávaní perfektní odborníci, bez schopnosti prežiť plnohodnotne svoj život, bez vzťahu k Bohu a tým pádom aj k hodnotám ako je život a jeho ochrana v akejkoľvek podobe, pravda, láska a pod.

Preto by duchovná správa na našich školách mala byť nasmerovaná na pedagogicky zbor, pretože pedagógovia sú tí, ktorí sprostredkúvajú vedomosti študentom a ak fakty vedy a pokroku podoprú vierou, môžu urobiť v laickom apoštoláte viac ako učiteľ náboženstva, či kňaz. Tiež im treba pomôcť zorientovať sa v dnešných časoch.

Odporúčania pre prax pre duchovného správcu pri formácii pedagógov:

- je potrebné zohľadniť, že sú to dospelí ľudia, ktorí už majú niečo prežité a mnohokrát sú vo svojom odbore veľkými odborníkmi. Pristupovať k ním s úctou a pokorou.

- Odporúčame pred začiatkom školského roka pre pedagógov uskutočniť duchovné cvičenia a následne urobiť dve duchovné obnovy počas roka pred veľkými sviatkami ako sú sviatky Narodenia nášho Pána Ježiša Krista a sviatky Paschy.

- Ponúknuť možnosť zúčastniť sa na ďalších duchovných podujatiach, ale na báze dobrovoľnosti. Sprostredkovať stretnutia so zaujímavými ľuďmi, ktorí majú čo povedať človeku dneška.

- využiť životné jubileá pedagógov a neformálne si s nimi posedieť resp. sa k ním duch. slovkom prihovoriť .

Odporúčania pre prax pre duchovného správcu pri formácii študentov:

- musíme si v prvom rade uvedomiť, že sú to mladý ľudia ktorý po väčšine sú na rázcestí a hladujú zmysel života

- ďalej je potrebné si uvedomiť, že aj keď sú to školy v zriaďovateľskej pôsobnosti Gréckokatolíckej eparchie aj tak je na nich väčšina katolíkov západného obradu, preto je potrebné pomôcť im nájsť a ponúknuť bohatstvo byzantskej liturgie a duchovnosti. Veľmi dobre to prijímajú, ak sú do liturgie vtiahnutí pomocou zborového spevu a tým poznávajú liturgiu a aktívne sa do nej zapájajú.

- náboženstvo je povinný predmet počas všetkých rokov štúdia, ale nemá sa z neho stať iba jeden z predmetov, ale má to byť čas, kedy sú študenti zatiahnutí do diskusie, cez ktorú vyučujúci môže „láskyplne“(nie za každú cenu dokázať, že zmýšľajú zle) formovať ich názory a postoje k hodnotám. Pre mnohých je obsah predkladaného učiva náboženská nadstavba, ktorá je absolútne nezaujímavá a ostáva bez odozvy, pretože mnohí nemajú vieru na to, aby to prijali a podľa toho aj žili.

Odporúčania pre prax pre duchovného správcu pri formácii rodičov:

- prax ukazuje, že mnohí rodičia nemajú záujem o to čo sa deje v škole a ako prospievajú ich deti, resp. žijú v mylnom presvedčení, že škola bude suplovať a nahradí ich miesto vo výchove. Tým rodičom, ktorí majú záujem o spoluprácu so školou treba podať pomocnú ruku pri výchove detí a pri ich formácii, poprípade sprostredkovať stretnutia s ľuďmi, ktorí im pomôžu nájsť zmysel v rodičovstve a uvedomiť si zodpovednosť za svoje deti.